Flámsky maliar Jeroen Anthoniszoon van Aken, Hieronym z Aaachenu (1450 – 1516) sa preslávil neskutočne uletenými, fantazijnými ilustráciami morálky a náboženstva.
Teoretici umenia ho zaraďujú do renesancie, ako pokračovateľa hasnúcej gotiky a stredovekej miniatúrnej knižnej maľby.
Pri jeho mimoriadne farebne pôsobivých, expresívnych halucinogénnych smrštiach vždy rozmýšľam, na čom asi fičal. Na muchotrávkach červených alebo odvare zo zelených makovíc ?
Svoje slávne triptichy, leporelá stredovekých boháčov, signoval ľudovo skráteným menom svojho brabantského rodiska, Hertogenboschu, ako Hieronym Bosch.
Prevtelenie Salvatora Dalího, Oscara Wilda, Leonarda da Vinci a Jacka Rozparovača predbehlo surrealistov o päťsto rokov.
Väčšina diel farbisto mapuje hriechy a morálny úpadok ľudstva. Poskakuje po nich mix ohyzdných, škľabiaci sa démonov, hrôzostrašných vtákov, neuveriteľných strojov a porcované časti ľudského tela.
Nie sú to obrazy pre povrchných. Stojíte pred nimi celé hodiny a lámete si hlavu nad dokonale premyslenou symbolikou postáv a ikonografiou.
Tí senzáciechtiví v nich už stáročia vidia potvrdenie Hieronymovho členstva v sekte adamitov, tí posadnutí sexom samé Freudovské symboly, tí puritánski kacírstvo, tí praktickí provokáciu a zábavnú grotesku talianskej renesancie.
Adamiti, radikálni husiti, odmietali vlastníctvo, prácu a chodili zásadne nahí. Ich vzorom bol život Adama a Evy v Raji. Súložili ako králiky, každý s každým.
Celé nudisticko hipisácke hnutie, vyskytujúce sa sporadicky od prelomu letopočtov, oživil pre svoje potešenie prešibaný belgicko francúzsky Pikarďan, kňaz Adam Rohan. Stiahol svoje nadšené stádo na jeden z ostrovov Nežárky. V Klokotoch pri Tábore Peter Kániš a Burjan Straus vylepšili jeho myšlienku „čistých orgií“ (ženy s mužmi a naopak) orgiami homosexuálnymi.
Jan Žižka ich odpadlícke swingers párty stopol rázne. V roku 1421 rozkázal upáliť všetkých na klokotskej fare (sedemdesiat mužov). Tridsaťdeväť ostrovanov dal zabiť. Ponechal len jedného, aby vypovedal pred táborskými kňazmi.
Hieronyma pokladajú za vynálezcu netvorov a prízrakov. Kým jeho súčasníci sa opatrne, pekne pri zemi, piplali v duševnom svete každodenného života, Bosch provokatérsky vylezie na rebrík a všetko si detailne prešmejdí zo štipľavo krutého, satiricko výsmešného nadhľadu.
Na začiatku 16. storočia jeho diela s obľubou kopírovali a napodobňovali, a tak presný počet jeho diel je neznámy. Podpísal len sedem: Záhradu rozkoší, Loď bláznov, Fúru sena, Pokušenie svätého Antona, Klaňanie troch kráľov a Nesenie kríža.
Zvyšných osemnásť mu teoretici umenia pripísali ako nesporných.
Triptich Záhrada rozkoší, nazývaný i Tisícročné kráľovstvo, najznámejšie a najvýznamnejšie Hieronymove dielo, je myšlienkovo najkomplexnejšie a fantazijne najkreatívnejšie. Olejomaľba na štvorcovej drevenej doske s dvomi krídlami, pomaľovanými z oboch strán, vznikla medzi rokmi 1503 – 1504.
Prvá tabuľa, Raj, na mňa pôsobí pokojne až nudne. Jediný rozruch pácha hnedý maco, divo trhajúci antilopu na kusy, červenohlavý tučniak s dlhým chvostom, žerúci žabu a veľký čierny potkan s pestrofarebným pávom, naťahujúci sa o korisť. Hieronym očividne neverí, že v Raji sa mäsožravci menia na vegetariánov.
V hornej časti budia údiv štyri čudesné, sivo modré skaly. Jedna ako Mont Saint Michel v Bretónsku, druhá ako rozďavená veľrybia papuľa, čo zhltla Jonáša, tretia ako vyhasnutý, roztrhnutý kráter sopky, s pipicholom ako z Kappadocie a steblami s brmbolcom a dlhými strapcami.
Štvrtú tvoria dvojité obrovské okruhliaky, došikma zošité konárom, končiacim polmesiacovou rybou dvojplutvou. Vyrastá z nich košatý modrý strom.
Pred nimi do sýto okrovo pieskovcovej, nízkej hríbikovej chalúpky vlietajú biele hrdličky, kým z vežiaka, zakončeného kukuričnými klasmi a šúpolím, kľukato esovite vyletujú tmavé kŕdle havranov a krkavcov.
V strede obrazu sa na stuhnutej, čiernej sopečnej láve týči štíhlučká, presladene ružovučká fontána z humrích a krevetích klepiet, osvetlená dvomi sklenenými guľami so žiarovkami, šmrcnutá naľavo leguánom a napravo pávom.
Krokodýl tancuje twist na zadných labách a večne usmievavej juhoafrickej surikate Hieronym vygumoval dve labky.
Tmavé medvieďa lezie na strom, bábätko bielej žirafy, dikobraz a divá sviňa s piatimi prasiatkami nad niečím sústredene meditujú, prešibaná opica si osedlala dobráckeho bieleho slona.
Bájny biely jednorožec pije z jazierka spolu antilopami, kým byvol si v ňom močí chvost.
Strom pokušenia s bordovými granátovými jabĺčkami ovíňa dlhočizná, anorektická čierna mamba. Pod ním skapíňa obrovská modrá medúza.
Na brehu, pri trojhlavom jašterovi a korytnačke, je bez života pohodené čudo v bielom skafandre Jula Verna - obria biela žaba s kosoštvorcovou hlavou, čiernou, naširoko rozďavenou papuľou, mŕtvo rozhodenými paprčkami a utopeno nafúknutým bruchom.
Z tmavého, ropou zakaleného rybníka s bielo okrídlenou, čiernou rybou sa štverá unavený bobor. Dvojhlavý červený plameniak s dlhým chvostom rozťahuje krídla.
Neďaleko jabloňového sadu, obsypaného červenými jabĺčkami, pri baobabe, madagaskarskom fľaškovom strome, obrastenom popínavými červenými ružami a s chumáčmi listov aloe, leží na tráve Adam s nechápavým výrazom v tvári. Práve prišiel o jedno rebro.
Nie Boh Otec, ale Syn vo vznešenom šarlátovom rúchu, s trpiteľským výrazom, drží za ruku čerstvo stvorenú, kľačiaco kajúcnu mladučkú pramatku Evu, s dlhými plavými kučeravými vlasmi až po stehná.
Zaujímavý symbol. Ten, kto si kruto odskákal prvý ľudský hriech, už vopred odpúšťa tej, ktorá ho spácha.
Ťaživý pocit viny odľahčuje mačko - rys, pyšne nesúci v papuľke ulovenú myš, podobnú krtkovi.
Druhá, ústredná tabuľa, pozemská Záhrada rozkoší, je dynamickým kontrastom tej ideálnej. Kypí z nej hemženie, nepokoj až chaos, bezhlavé naháňanie sa za rozkošou.
V hornej časti poletuje ryba, vtákolev, ružová víla a modrý vilo.
Do malého, nežne bledomodrého jazierka sa vlievajú štyri rieky. Ústie každej stráži čudesný zámok, striedavo ružový, striedavo sýtomodrý. Jeden v tvare zvončeka, druhý z kužeľov a spadnutých náhrobných kameňov, tretí ostnatý ako morský ježko, štvrtý ako prekvitnutá ruža.
Jazierku kraľuje modrá guľa s dlhým komínom. Žonglujú na nej guľami červené tulene. Tato Freud by nám ho, spolu s oválnym jazierkom pod ním, interpretoval polopatistickejšie.
Do jazierka Života vábia okoloidúcich kúpajúce sa nahé krásky. Okolo neho do zblbnutia cvála uletený prvomájový alegorický sprievod, do ktorého sa nedočkavo pchajú stále noví a noví adepti.
Skupiny jazdcov na bielych, hnedých a čiernych koňoch, levovi, bielej svini, krave, jeleňovi, jazvecovi i ostrozubcovi z Harry Pottera. Tí, prenasledujúci obrieho červeného diviaka a pýšiaci sa obrovskou rybou, prepadli vášni lovu. Tí na ťavách, obchodu a zlatu. Tí na sivočiernej bodkovanej šelme, znásilňujúci ženu, sadistickej rozkoši.
Dudok, žlna, slávik, stehlík, rybárik a divá kačka na nich nechápavo vyvaľujú oči.
V dolnej časti krásna černoška, čierna ako eben, s dokonalou tvárou a telom, nesie na hlave červené jabĺčko. Na stehne má vlastnícky vytetovaný modrožltý erb.
Muž nesie na pleci obrovskú černicu. Vták ohnivák sa kľube zo zlatého vajíčka, vykladaného tyrkysmi v tvare ľalie, akoby Fabergému z oka vypadlo.
V trojici mužov jeden trhá konárik odkvitnutej konvalinky s čiernymi bobuľkami. Na chrbte má mašľami priviazaný ruksak - červenú pichliačikovú juhočínsku slivku liči, s chvostom z rybej kostry, zakončeným modrou hviezdicou.
Muž sa skláňa a bozkáva ženu, oddane k nemu dvíhajúcu tvár. Vykukuje z hodvábneho zámotku, opečiatkovaného motýlími krídlami. Zdola to dojemné divadlo pozoruje s úškrnom ležiaci muž, ukrývajúci sa pri jej nohách.
Divá kačka kŕmi muža s čerešňami, v modrom sude od vína. Sýkorka sedí dolu hlavou na chápadle chobotnice. Vyrastá z neho modrý bodliak s hnedáskom. Muž nesie na chrbte tmavú mušľu s ukrývajúcimi sa milencami.
Iný pár vystavuje svoju lásku verejne v priesvitnej guli s vejárom. K tvári s červenými očami vlieza cez rúru myš. Tento muž sa pýši tým, čo má medzi nohami. Hlavu nepotrebuje, má ju zapichnutú v bahne rieky.
Siamské dvojčatá, kráčajúce každé iným smerom, nesú na pleciach sovu, stredoveký symbol pokrytectva.
Pod bielym sobášnym závojom sa skrýva tehotná nevesta, ženích, aj jej milenec. Muži lákajú ženu na drobné jabĺčka pokušenia, no ona dá prednosť tomu, kto jej ponúkne obrovskú jahodu.
Tretia tabuľa, čierno bordové temné Peklo, srší polopatistickou, ukážkovo didaktickou hrôzou trestu zatratenia. Vyžaruje koncentrovanú negatívnu energiu, úzkosť, pocity viny z hriechu, strach zo strašného trestu, ktorý nikoho neminie.
Hluché, deravé uši, zošité šípom, bodajú dýkou, symbol mužskej pýchy, gajdy, spľasli. Hazardéra pripichli nožmi na hráčsky stôl, ľahtikárskych hudobníkov obesili na lutnu a harfu. Pod mníšskym závojom každý vidí dotieravú sviňu, rytier pre ňu stratil hlavu aj s brnením.
Sú ako kázeň hlavného inkvizítora, po ktorej sa nikomu nechce žiť a bleskovo si hľadá truhlu, do ktorej si dobrovoľne ľahne a zvnútra sa sám zaklincuje.
Scény masakrovaných ľudí ožarujú len zbúrané, horiace domy. No nie je tam chlpatý Diabol s kopytami, miešajúci hriešnikov veľkou varechou v pekelnom kotli, ale mimozemšťan.
Je natiahnutý v slušivých modrých, červeno prúžkovaných trigoviciach zo Star Treku. Okolo pása má strašne dlhú bielu, krvou pofŕkanú mäsiarsku zásteru a pažravo žerie.
Sedí na okrúhlom, zlato empírovo panovníckom nočníko - tróne, a tak tí tvrdohlavo nepolepšiteľní jasne vidia, kde skončia.
Apatia, bezmocnosť a nemennosť. To, čo som za života zlé spáchal, už nemôžem ničím vylepšiť. Áno, to je podľa mňa Peklo.
Vystaviť Záhradu vo veľkom chráme pred päťsto rokmi na hlavný oltár, klaňať sa jej a slúžiť pred ňou omše by bola nepredstaviteľná provokácia. Kto si ju objednal do súkromnej kaplnky ?
Starnúci hedonista, oživujúci si sladké spomienky ?
Uletený recesista ? Ku komu sa pred ňou modlil ? Za splnenie akých prianí ?
Asketický masochista ? Keď dostal chuť žiť, stačil jediný podhľad a bleskovo ho prešla ?
Vieme len toľko, že sa ním súkromne kochal zberateľ a obdivovateľ Boscha, španielsky Filip II. v El Escoriale. Prado ho získalo v minulom storočí.
Pri každom zatvorení triptychu grisaillová maľba pripomína, ako celý ten kolotoč otroctva rozkoší začal. A ako skončí.
Tmavosivou, vyľudnenou zemeguľou ...
