reklama

Le Mont Saint Michel, stredoveký zázrak západu

Nad osamelou granitovou skalou nad Atlantikom, na štíhlej románskej štvorbokej veži kostola, obkolesenej menšími čipkovanými gotickými družičkami sa vo výške 150 metrov nad morom pôsobivo vznáša archanjel Michal osobne. Má poriadnu odvahu, nebojí sa ani samotného diabla. S mečom v ruke stráži kláštor i pútnikov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Horu svätého Michala, La Merveille de l´Occident, jeden z vrcholov normanského románskeho stavebného umenia a francúzskej gotiky, považoval stredovek za najmalebnejší kláštor západného sveta.

Obrázok blogu

Magická aura skaly očarovala už Keltov. Keď tam prišli na „priateľskú“ návštevu légie Júlia Cézara s potešením zistili, že Hrobová hora (Mont Tombe), na ktorej Galovia pochovávali svojich mŕtvych, je zasvätená kultu boha Slnka.

Rimania ho poznali ako Mithru, Nepremožiteľného boha, ochraňujúceho všetkých v nebezpečenstve. Jeho kult, šírený po rímskych provinciách najmä vojakmi, dosiahol vrchol pred 1 700 – 1 600 rokmi. Najväčšie oslavy sa konali pri zimnom slnovrate.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Usadiť sa na skale, vyčnievajúcej z mora len 90 metrov, sa však nechcelo nikomu. Ani Frankom v 8. storočí. Osamelé a drsné miesto sa však zapáčilo asketickým benediktínskym mníchom. Postavili si tam skromnú modlitebňu a strechu nad hlavou.

Archanjelovi Michalovi, vodcovi nebeských vojsk a drakobijcovi, sa ich uľútostilo a rozhodol sa, že im pomôže. Postaví im kaplnku. A tak začal strašiť vo sne svätého Auberta, biskupa z blízkeho Avranches.

Obrázok blogu

Tomu sa ten nápad vôbec, ale vôbec nepáčil. Trepať po zradných pohyblivých pieskoch na chrbte alebo na tvrdohlavých somároch ďalšie skaly. Cestou tam a späť tŕpnuť, aby ho nespláchli beštiálne rýchle a vysoké atlantické vlny. Pri murovaní sa priväzovať lanom, aby sa udržal na mokrej a šmykľavej skale. Veru, veru, radšej sa tváril, že archanjela ani nevidí, ani nepočuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

No archanjel Michal, známy odvážny bojovník a víťaz nad zlom, nezvykne ustupovať. V treťom sne zaťukal biskupovi na čelo prstom tak dôrazne, že mu na ňom už navždy zostala jamka. A tak zúfalý biskup jeho želanie pred 1 300 rokmi splnil.

Obrázok blogu

O dvesto rokov mnísi postavili opátstvo a kostol. O ďalších dvesto rokov stavbu kláštora už podporovali samotní normanskí králi. Jeho strategická poloha medzi morom a pevninou, Normandiou, Bretónskom a Anglickom bola veľmi lákavá. Počas storočnej vojny trojposchodový kláštor opevnili.

Túžba byť ochraňovaný jedným z troch archanjelov priťahovala tisíce pútnikov. Najviac ich navštívilo kláštor v 12. a 13. storočí. No každý nemal to šťastie pochváliť sa, že púť prežil. Žartovali medzi sebou: A testament si už napísal ? Ak vás náhle nepohltila zradná plytčina s mokrými pohyblivými pieskami, utopili ste sa v prílive. Blížil sa rýchlosťou cválajúceho koňa a zaplavoval pevninu až do výšky 14 metrov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Stredoveká ulička malého mestečka so sivočiernymi bridlicovými strechami, ráno ešte tichá a prázdna, sa štverá strmo do kopca. Od opevnenej kláštornej brány vedú na Západnú terasu pred kostolom strmé schody. Mám výhľad na celú zátoku od cípu Grouin po výbežok Champeaux, na západe na Mont Dol a na severe na ostrovček Tombelaine.

Je odliv. Navôkol je tmavožlté more matného piesku so sivými hadíkovo kľukatými morskými cestičkami. Naozaj pôsobivé divadlo pri vstupe do chrámu a výstupe z neho !

Obrázok blogu

Kláštorný kostol (Église Abatiale) stojí na štyroch kryptách umiestnených v rohoch kríža, ktorý tvorí jeho pôdorys. Vstup do kláštora je zo severnej časti kostola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z krížovej chodby (Cloître) sa vstupuje do jedálne, kuchyne, kostola a do spální. Početné schodiská vedú na nižšie poschodia. V galérii so záhradou meditovali mnísi. Vrchné časti arkád galérie boli maľované, no dnes rozoznáme len rastlinné motívy.

V šere rozľahlej jedálne (Réfectoire) mnísi jedli bez slova, zatiaľ čo jeden z nich im predčítal text z biblie. V múroch sú takmer neviditeľné otvory, ktoré prepúšťali dnu slnečné lúče len minimálne.

Schodiskom zostupujem o poschodie nižšie do Rytierskej sály (Salle des Chevaliers) s 20 stĺpmi a nádhernou krížovou klenbou. Keď Ľudovít XI. založil v roku 1469 na zámku Amboise rád svätého Michala, začali sa tu schádzať jeho rytieri.

Obrázok blogu

Bola to i pracovňa mníchov. Práve tu prepisovali staré knihy a písali tie nové. Predstavujem si, aká to asi musela byť drina. Písať v tom chlade a vlhkosti, neustále stúpajúcich od mora a šere sviečok po celé dni.

Hoci knihy milujem, asi by som radšej brala rýľovanie a pestovanie zeleniny, liečivých byliniek a kvetov v kláštorných záhradách. Alebo rozjímanie a pobehovanie po úžasnej krížovej chodbe s nádhernými gotickými oblúkmi a výhľadom na oceán.

V Sále hostí s dvomi obrovskými krbmi prijímali len významných návštevníkov. Kedysi na oknách žiarili farebné vitráže, steny zohrievali pestré tapisérie a krášlili melancholické obrazy.

Na prízemí vo veľkej Sále almužien (Aumônerie), rozdelenej na dve lode radom pilierov sa stravovali a boli ubytovaní chudobní pútnici. Vedľa nej bol obrovský sklad (Cellier) na všetky potraviny kláštora.

Cestou do románskych krýpt si zvedavo obzerám šikmú rampu dolu pod skalu. Bola to posledná cesta pre chudobných zosnulých. V skromnom vreci. V krypte sa pochovávali len významné osobnosti.

Obrázok blogu

Zaujal ma i svojrázny „odpadkový kôš“ i WC. Diery v skale nad dolnými záhradami.

Veľká francúzska revolúcia, považujúca náboženstvo za nepriateľa slobody, zničila väčšinu archívu a písomností a premenila kláštor asi na 50 rokov na väzenie. Victora Huga z takého barbarstva bolelo srdce. Bojoval, až kým nedosiahol jeho vyhlásenie za pamiatku v roku 1874. Dnes tam môžete opäť stretnúť i pár mníchov. Vrátili sa asi pred 40 rokmi. No asketický tichý život v samote a rozjímaní im už nehrozí. Ročne ich prevalcuje stádo asi dvoch miliónov hlučných turistov.

Obrázok blogu

Skalu s pevninou spojili hrádzou v roku 1879. Zaplatil však za to pôvodný ekosystém. Do zátoky sa dostali veľké nánosy pieskov a veľkolepé divadlo, keď more obmýva skalu, môžete vidieť len dvakrát do mesiaca. Keď je spln a nov.

Piesky si vyberajú svoju krutú daň i dnes. Pred šiestimi rokmi sa nevrátili zo zbierania slávok po pobreží matka s dcérou.

Lýdia Koňárová

Lýdia Koňárová

Bloger 
  • Počet článkov:  54
  •  | 
  • Páči sa:  2x

ochranca prírody a pamiatok Zoznam autorových rubrík:  ChansonsBretónskoCapriKorzikaNormandiaNórskoParisPradoPro veritate cum caritateSardíniaSicíliaŠkótskoŠpanielskoTalianskoThassosWienZámky na LoirePêle-mêle

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu