Ako Pavol Jantausch vzdelaním národné sebavedomie podporoval

Autor: Lýdia Koňárová | 22.6.2010 o 8:22 | (upravené 25.9.2010 o 7:55) Karma článku: 5,10 | Prečítané:  1524x

Dôstojnosť človeka vyžaduje, aby sa neplahočil ustavične v bahne každodenných trampôt a nekvákal so žabami výlučne o tom, čo budem jesť, čo budem piť, kde bývať a čím sa odievať ? Nikto sa nepreceňuj a nepokladaj za jediné koliesko v hodinách. Musíš sa stále starať, aby si bol zo dňa na deň aspoň o mak lepším a dokonalejším.

Turiec11a.jpg


Pavol Jantausch sa narodí vo Vrbovom 27. júna 1870 ako tretie z piatich detí povrazníka Jozefa a Kataríny, rodenej Sudorovej.


"Sotva som mal päť rokov, už mi mamička dala "úrad". Varovať a opatrovať kvočku s kuriatkami. Upútala ma usilovnosť, starostlivosť a spravodlivosť kvočkina. Hrabala - kutala bez únavy a i najmenšieho chrobáčika deťom rozdelila, aby sa ušlo všetkým. Na šum ponad nami letiaceho vtáka zakrákorila, rozprestrela ochranné krídla a kuriatka boli hneď pod ňou. Skúšal som i ja krákoriť, ale márne.

Pes a náš kocúr, čo sa vždy so mnou vláčili, neboli v takej milosti u kvočky ako ja. Dunčo, keď videl, že mám krajec chleba v hrsti a rozdávam odrobinky, bezočivo sa miešal do hostiny. Maco zas namieril na najväčšie čierne kurča. No všetko som dobre doopatroval a za odmenu dostal nový kabát."


Študuje na gymnáziu v Trnave, Bratislave a Ostrihome, maturuje v Trnave 15. júna 1889.


"Odkedy sa náš mladý pán organista oženil, stal sa neobyčajne láskavým k nám deťom v škole. Často vybiehal zo školy, ako by si bol čosi zabudol doma. Bol taký demokratický, že vždy sa nás opýtal, koho chceme za pozorníka. Fígľa sme mali dosť, aby sme hlasovali na takých, čo najmenej budú žalovať. Darilo sa nám. Palica odpočívala v kúte. Rohy nám rástli. Asi týždeň sme obišli na sucho.

Vtedy sme obdarili dôverou Miša krstných, lebo sa nám zaveril, že nenapíše nikoho na tabuľu. Ledva pán organista vystrčil nohu, Mišo vyskočil na stôl, že - vraj - on je "generálom" a nás bude komandovať na vojnu. Viac nám nebolo treba. Strhnul sa taký treskot - pleskot, až sa triasli steny. V roztopašnosti sme otvorili okno a Joža Tenkých, ktorý čupel v lavici, lebo ho vraj brucho bolí, sme chceli vyhodiť. Vrešťal ani čo by ho drali.

Na zúfalé volanie hneď boli pod oknami pani organistka a pán organista, ako by ich bol vystrelil. Pán organista v ruke s pleskáčom, ktorým v kuchyni muchy zabíjal, zjavil sa pri Mišovi, ktorý chcúc skočiť zo stola, nohou preboril kalamár na protokol a padol pod stôl : "No, to je už škandál !" O chvíľu sme už mali všetci muchy povyháňané a sedeli sme ako hríby pod trávou."

Doktorát teológie získa na Pázmaneu vo Viedni.

Za kňaza je vysvätený 21. septembra 1893, ako kaplán pôsobí v Topoľčanoch, Smoleniciach, Bojnej a  Bratislave - Blumentáli. Farárom v Dubovej pri Modre sa stáva 15. februára 1899, do Ludaníc ho preložia 15. marca 1906.

Otec mu radí: "Synku, preto býva vo farskom živote všetko zhumpľované, lebo to mnohí majú pofušované i sami so sebou, i s Pánom Bohom, i medzi sebou.

Tvojou úlohou bude, aby si ich privádzal k povedomiu, že musia akosi ináč pliesť tú niť života. Nie je to maličkosťou, ak je v kúdeľ pazdernatá a pomiešaná so slamou. Budeš mať čo vytriasať, hladiť a čistiť."


Šíri čítanie kníh, učí pestovať ovocné stromy, vinice a racionálne obrábať pôdu. 


"Ako dubovský farár rád som chodieval do veľkého "Pustáka", je to veľký kamenistý prieloh. Obdivoval som vyčnievajúce bralá a popri nich utešené kríčky, skalné klinčeky a od jari do zimy premieňavo kvitnúce kvietky. Neraz som navykutával spomedzi kamenia a vo vačkoch domov doniesol výbornú prsť do kvetníkov.

Raz mi v hlave skrsla myšlienka spraviť tam vinicu. Prekopávali sme, rúcali, roztĺkali, kyprili od novembra do apríla. V máji sa sadilo. Ľudia v lete híkali, keď videli, ako to rastie."

V Smoleniciach máva na "Duboch" besedy a cvičenia v slovenskom speve.

Píše do Kollárových Katolíckych novín, spolupracuje s evanjelickými farármi Zochom a Jamnickým. Zvolá s nimi v roku 1899 do Modry veľké zhromaždenie za národnostné práva. Sú stíhaní a potrestaní.

"Nebohý môj strýčko, keď mal ísť do Ameriky, navštívil ma na dubovskej fare; prišiel sa odobrať. Ako zarezaný sedel za stolom; slzy mu tiekli. Prehováral som ho, že mu bude lepšie, veď doma neokúsil iba otroctvo, biedu a sklamanie. "Ale predsa", vzdychol si bolestne, "bol som vo svojej vlasti !"

Turiec12a.jpg

Svätej stolici trvá štyri roky, kým si uvedomí rozpad Rakúsko - Uhorska a vyjme územie Ostrihomskej arcidiecézy na Slovensku, tvoriacej 80% jej územia, spod právomoci ostrihomského arcibiskupa.

Pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku je pri vzniku ČSR totálna. Vysoké cirkevné úrady (biskupi, kanonici, dekani, pápežskí kapláni a seminárni predstavení) vykonávajú Maďari alebo pomaďarčení Slováci.

Turiec13a.jpg

Ako inak. Uhorský minister náboženstva a školstva, gróf Apponyi v roku 1906 vyhlásil: "Učiteľom, ktorí nechcú z mládeže vychovať dobrých Maďarov, znemožním vyučovať. Pre každého občana štátu platí princíp, že v tomto štáte je pánom Maďar." V roku 1907 triumfuje: "Slovenský národ neexistuje."

Novú Trnavskú administratúru Svätá stolica zriadi a priamo si podriadi 29. mája 1922. Prvým apoštolským administrátorom pápež Pius XI. menuje ThDr. Pavla Jantauscha.

Jantausch.jpg

Za prvého slovenského biskupa je vysvätený 14. júna 1925.

Svätá stolica mu udelí titul biskup prienenský, podľa anticko - byzantského mesta Priéné. Okrem neho patrí 7 biskupom. Eligio Pietro Cosimu z čínskeho Šan-tungu (1865), Anthony Gaughrenovi z juhoafrického Orange River (1886), Franz Löbmannovi z nemeckého Meißenu (1915), Justo Rivas Fernándezovi zo španielskeho Santiaga de Compostela (1922), Antonio de Castro Mayerovi z brazílskeho Camposu (1948), Manuel Dos Santos Rochovi z portugalského Lisabonu (1949) a Jacques Le Cordierovi z Paríža (1956).

 

Turiec1a.jpg

Vyberie si heslo Pro veritate cum caritate, S láskou pre dobro druhého k Pravde.

Privedie na Slovensko Saleziánov a v Šaštíne im odovzdá do správy faru s kostolom a časť kláštora 8. septembra 1924.

V roku 1925 prosí Svätú stolicu, spolu s ďalšími slovenskými biskupmi, aby splnila dlhoročné prianie slovenského národa a vyhlásila Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Dekrétom zo dňa 22. apríla 1927 sa im želanie splní.

V roku 1924 pozve na Slovensko prvé sestry Premonštrátky, zakladajúce materské škôlky, detské domovy, domovy mládeže a domovy dôchodcov. V roku 1932 im posvätí vo Vrbovom prvý kláštor a v roku 1939 pri ňom založí ľudovú školu. Druhý kláštor pribudne v Dvorníkoch pri Hlohovci.

 

Turiec10a.jpg


Založí podporný Spolok Kolégia sv. Svorada na zakladanie, podporu a udržiavanie internátov. Predseduje mu desať rokov (1922 – 1932). Zakladajúci a doživotní členovia venujú 2 000 alebo 500 Kčs, riadni platia ročne po 20 Kčs.

 

"Ako štyria malí študentíci sme boli na strave v Trnave. Naša domáca mala s nami nemalú oštaru. Preberační a maškrtní sme boli ani mačky. Vyslovili sme jej jednohlasné ultimátum: Namiesto chleba dostávať denne po dvoch krajciaroch. Za jeden krajciar dával pekár dve žemličky, ženy na trhu holbu pukancov. Jablká, zelené figy, zemiakový cukor, pelendrek, sladké drevo, svätojánsky chlieb a čokoláda boli skoro zadarmo.

Za osem krajciarov som doniesol plný klobúk všeličoho. Usmievali sme sa víťazne a hostili ako na Štedrý večer. Na štvrtý deň sa dostavila kríza. Gustiho bolel žalúdok, Imrichovi sa točila hlava, Julko celý deň vzdychal a ja som si v škole za šuškanie vyjednal od Ferka kôrku z krajočka. Chlapci si robili z nás posmech, že sme slabí ako hlísty a nechceme ísť za pasy. Hanba sem - hanba tam, na piaty deň sme prosili domácu o krajec chleba."         

 

Turiec2a.jpg


Prvé krídlo prvého moderného internátu na území Bratislavy, Svoradova, posvätí 1. mája 1928 za účasti ministra školstva Milana Hodžu. Polícia si nezabudne poznačiť do tajných fasciklov, že tie pochybné živly namiesto štátnej hymny spievajú Tomášikovu Hej, Slováci, ešte naša slovenská reč žije a mávajú slovenskými a pápežskými zástavami.

 

"Vlasť nám nesmie byť len veľkým kožuchom, ktorým by sme zakrývali svoju nahotu, azda i mravnú, a v ktorom by sme sa zohriali; ani nie len spoločnou misou, v ktorej sa nakŕmime.

Láska k vlasti je úprimná snaha občana, aby podľa svojich síl napomáhal blahobytu a keď treba, aby prinášal aj obety."

 

Vláda, diktujúca ideológiu jednotného československého národa, nemá záujem, aby vznikla slovenská cirkevná provincia. Naťahuje čas. Zmluvu Modus vivendi so Svätou stolicou podpíše až v roku 1928. Delimitačný plán provincie štátna a cirkevná komisia odošlú do Vatikánu po piatich rokoch.

 

Turiec14a.jpg


V decembri 1934 posiela biskup Jantausch do Vatikánu žiadosť Posvätnej kongregácii pre semináre a univerzity o zriadenie Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulty s tým, že československá vláda je ochotná otvoriť ju v rámci Univerzity Komenského v Bratislave. Na zimný semester v prvom študijnom roku sa 4. novembra 1936 zapíše 217 poslucháčov.


V roku 1938 otvorí Rímskokatolícke biskupské reálne československé gymnázium v Trnave.

Turiec6a.jpg

Publikuje v časopisoch Duchovný pastier, Serafínsky svet, Tatranský orol, Trnavská rodina, Kultúra a Posol Božského Srdca. Ten posledný finančne podporuje viac ako 15 rokov.

Obnovuje vydávanie Katolíckych novín, je zakladajúcim členom Spolku sv. Vojtecha, posiela peniaze na misie.

Pápež Pius XI. odčlení Trnavskú administratúru od Ostrihomskej arcidiecézy a nové diecézy Košickú a Rožňavskú od Jágerskej cirkevnej provincie apoštolskou konštitúciou Ad ecclesiastici regiminis incrementum 2. septembra 1937.

Turiec7a.jpg

 

Neskoro. Na 40 rokov zostane bezcenným zdrapom papiera.


Prvou Viedenskou arbitrážou 2. novembra 1938 fašistické Nemecko a Taliansko dokopú Slovensko vzdať územia na juhu a Podkarpatskej Rusi v prospech kamoša Horthyho.


Po skončení vojny a prevzatí kormidla komunizmus vyhlási náboženstvo, Marxove ópium ľudstva, spolu s Leninovým zahnívajúcim kapitalizmom, za najúhlavnejších triednych nepriateľov.

 

Turiec4a.jpg

Keď biskupovi Jantauschovi zomrie mladšia sestra Anna, stará sa o jej šesť detí. Dá ich študovať alebo vyučiť remeslu. Mariška a Štancka (Konštancia) sa stanú učiteľkami, Vladko knihárom, Paľko záhradníkom a Ferko mlynárom, no láka ho teológia. Vyštuduje ju v Ríme. Pred socialisticko - koncentračnou prevýchovou v uránových baniach utečie do Francúzska  a vzdeláva chlapcov v saleziánskom lýceu Dona Bosca.

Turiec5a.jpg

Okrem Paľka posiela do Prahy aj Jožka, na chemickú učňovku. Ten, aby strýkovi ušetril výdavky, sa dva roky stravuje vo vegetariánskej jedálni. Keď komunisti vyhlásia kňazom vyhladzovaciu vojnu, kupuje im cestovné lístky a pomáha im cez Moravský Svätý Ján utiecť do Rakúska. Chytí ho ŠtB, štát mu skonfiškuje majetok, ženu s malými deťmi vyvezie na dedinu do nájmu k cudzím a jeho bachne na desať rokov do likvidačnej basy v Leopoldove.

 

Turiec8a.jpg


Keď biskup Jantausch vážne ochorie, opatrujú ho sestry Premonštrátky. Zomiera 77-ročný v deň svojich menín a krstu, 29. júna 1947.


Želá si byť pochovaný skromne, vo svojom rodisku.

 

"Dôstojnosť človeka vyžaduje, aby sa neplahočil ustavične v bahne každodenných trampôt a nekvákal so žabami výlučne o tom, čo budem jesť, čo budem piť, kde bývať a čím sa odievať ?

Nikto sa nepreceňuj a nepokladaj za jediné koliesko v hodinách.

Musíš sa stále starať, aby si bol zo dňa na deň aspoň o mak lepším a dokonalejším."

Slovenskú cirkevnú provinciu zriadi, takmer 60 rokov po vzniku ČSR, pápež Pavol VI. apoštolskými konštitúciami Praescriptionum sacrosancti a Qui divino 30. decembra 1977.

Turiec3a.jpg

zdroj citátov: kázne Pavla Jantauscha

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Siekelovci sa stiahli. La Casa de Slota prešla k právnikovi z kauzy emisie

Firma, ktorá vilu vlastní, dlhuje Trabelssiemu.

Stĺpček šéfredaktorky

Nech hanba po hlasovaní o kandidatúre Fica nie je kolektívna

Fico nie je jediným problémom voľby.

DOMOV

Voľba ústavných sudcov: Pozrite si možné scenáre vývoja (video)

Čo všetko sa môže v parlamente odohrať v utorok?


Už ste čítali?